Prírodné prostredie

Celé katastrálne územie Jakubian je dvojdielne (viď mapku č.l). Dolná časť t.j. orná pôda je súčasťou dlhej brázdy, ktorá lemuje severný svah Levočského pohoria. Tiahne sa od Kolačkova cez Jakubany, Sambron, Bajerovce až po Lipany. Na juhu vystupuje nezvyklo ostro masívne poho­rie, zložené z lavíc tvrdého pieskovca podhôľneho flyša s vložkami zlepen­cov a bridlíc. Na severe prechádzajú eocénne bridlice brázdy do podložných bazálnych zlepencov, ktoré budujú nižšiu vrchovinu. Všetky tieto útvary pohôľneho flyša, počínajúc bazálnymi zlepencami, cez eocénne bridlice brázdy a masívne oligocénne pieskovce Levošského pohoria sa skláňajú na juh priemerne pod uhlom 20 stupňov. V neogene bolo pohorie zarovnané v parovinu, v ktorej potom potoky, tečúce na sever k Popradu (Jakubianka, Šambronský a Valalský potok), vymyli v pásme mäkkých bridlíc pohodlnú brázdu (úval). Pásmo zlepencov, ako aj sama brázda boli preto rozčlenené v drobnejšie členy a značne znížené oproti centru pohoria.

Hornú časť chotára zaberá masívne centrum Levočského poho­ria, ktoré práve tu dosahuje Čiernou horou 1291 m nadmorskej výšky a Jakubianskými Siminami 1290 metrov nadmorskej výšky.

Podnebie

Už z polohy Jakubian možno vybadať, že podnebie tu je pomerne chladné. Nemáme v Jakubanoch žiadnu meteorologickú stanicu, ba ani v minulosti tu nebola, preto aj Miroslav Lukniš ako prvý autor publikácie Jakubiany sa obracal na stanicu v Kežmarku a na Chmelnicu, ktorá pozo­rovala zrážky. V Kežmarku za 15 rokov zistili túto priemernú teplotu (stup­ňov Celzia):

Ako je vidieť z prehľadu najchladnejší mesiac je január a najteplej­ší je júl. Jakubany sú proti severu viac exponované a predpokladáme, že severné vetry sú tu častejšie, preto sú mesačné priemery o niečo nižšie. To platí pre dolnú časť chotára, kde ležia Jakubany, ale neplatí to o ho­rách, nakoľko kopce sú pomerne vysoké, snežiť začína tu o niečo skôr, ako v dolinách. Zima zase je dlhšia na horách a sneh sa tu drží niekde až do mája. Hlavne na tých stranách, ktoré vypočítal A. Gregor pre tú­to oblasť, január by mal vo výške 930 m priemernú teplotu -5,9"C a júl 14,4°C, ročný priemer by bol okolo 4°C, čo v porovnaní s juhozápadným Slovenskom, kde ročný priemer dosahuje až 10°C, hodnota dosť nízka. Pod nulu klesajú teploty v polovici novembra a končí niekedy koncom marca.

Je treba povedať, že terajšie teploty v roku 2004 sú trošku iné. V dô­sledku otepľovania na zemeguli je aj u nás teplejšie. Zimy bývajú mier­nejšie a leto teplejšie. Preto jarné práce sa začínajú o niečo skôr ako v mi­nulosti, jeseň je o niečo dlhšia, a tak sa hovorí, že majú dosť času aj leni-vší gazdovia na ukončenie všetkých prác na poli.

Prevládajúci smer vetrov je od juhozápadu a západu na juhovýchod a východ a potom smer opačný. Západné vetry donášajú najčastejšie zráž­ky, v jeseni aj juhovýchodné. Podľa záznamov o zrážkach Chmeľnica vykazuje tieto výsledky (v milimetroch):

Aby nám charakteristické zrážkové znaky lepšie vynikli, budeme ich porovnávať so stanicou v Bratislave, ktoré ako chmelnické výsledky, tak aj bratislavské sú z pozorovania za 40 rokov urobené priemery.

Bratislavské výsledky o zrážkach sú následovné (v milimetroch):

Úhrn zrážok v Chmelnici (okr. Stará Ľubovňa), ktorý je od Bratislavy o 400 m vyššie, je 709 mm ročne, v Bratislave 661 mm. Rozdelenie zrá­žok v roku sa javí v Chmelnici takto (v zátvorke Bratislava): zima 121 mm (135 mm), jar 152 mm (167 mm), leto 278 mm (191 mm), jeseň 158 mm (168 mm). Chmelnica i Bratislava vykazujú najmenej zrážok v zime, pritom však Chmelnica má zimu oveľa suchšiu, lebo tu pripadá na zimu len 17,1% z úhrnu ročných zrážok oproti 20,4% v Bratislave. Zato v le­te spadne viac vody u nás (39,3%) ako v Bratislave (28,9%). Najsuchším mesiacom je december s 37 mm a marec s 38 mm zrážok. Najviac vody spadne v júli (104 mm). V Bratislave najmenej zrážok spadne vo februári (37 mm) a najviac v máji (70 mm). Z toho vidieť, zrážkové maximum sa v Jakubanoch prekladá na leto, teda do ročnej doby najteplejšej, onesko-rujúc sa proti Bratislave o dva mesiace. Celkovo sa dá povedať, že u nás pomerne veľa prší, lebo sme pod vplyvom Tatier. Takže dlhodobé sucho v našej oblasti sa len veľmi málo vyskytuje. Zaujímavé je, že búrky, kto­ré prichádzajú väčšinou od západu t.j. od Tatier, sa Často nasmerujú sme­rom na Levoču a potom cez Siminy smerom na Prešov, alebo z našich hôr tiahnú búrkové mraky cez Podolínec do Poľska. Za ochranu polí od ľa­dovcov a silných búrok, Jakubianci vďačia našim zvonom, lebo v Jaku­banoch veria zvonom, že zvonením sa búrka odženie niekde preč, alebo sa zmení na miernejší dážď.